Environmentálny výskum

V priebehu rokov narástli obavy týkajúce sa možných environmentálnych rizík, ktoré predstavuje výroba a použitie nanomateriálov. Akým spôsobom prispieva výskum financovaný EÚ k riešeniu týchto obáv?

Jedinečné vlastnosti nanomateriálov predstavujú výzvy pre vedcov, ktorí pracujú na posúdení ich environmentálnych rizík. Analýza environmentálnych nebezpečenstiev nanomateriálov je zložitou úlohou, ktorá sa týka mnohých rôznych oblastí vedeckej expertízy.

V záujme uskutočnenia dôkladného a spoľahlivého posúdenia environmentálnych rizík musia vedci zhromaždiť informácie týkajúce sa rôznych štádií úplného životného cyklu nanomateriálov, od výroby až po recykláciu alebo likvidáciu materiálu.

To zahŕňa:

  • informácie, ktoré charakterizujú fyzikálno-chemické vlastnosti nanomateriálov;
  • porozumenie toho, kam sa nanomateriál dostáva v životnom prostredí;
  • porozumenie toho, ktoré organizmy sú vystavené nanomateriálom;
  • predpovedanie vystavenia vody, pôdy a usadenín nanomateriálom;
  • porozumenie toho, či a ako sa nanomateriály premieňajú po tom, ako sa dostanú do životného prostredia -–inými slovami, aká je interakcia konkrétnych nanomateriálov s inými prírodnými aj syntetickými chemickými látkami, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí.

Cieľom výskumných projektov financovaných EÚ je zlepšenie dostupných nástrojov, metód a techník testovania, ktoré prispievajú k monitorovaniu a meraniu nanomateriálov v životnom prostredí. Táto práca umožní vedcom a regulačným orgánom nielen získať spoľahlivejšie údaje pre posúdenie environmentálnych rizík nanomateriálov, ale aj určiť, kedy sú potrebné ďalšie opatrenia na riadenie rizík.

Dva výskumné projekty financované EÚ – Riadenie rizík nanomateriálov (MARINA) a Udržateľné nanotechnológie (SUN) – priniesli sľubné výsledky pri posudzovaní environmentálnej expozície nanomateriálom a vytváraní realistických scenárov environmentálnej expozície. V rámci projektu boli vypracované aj dôležité odporúčania týkajúce sa spôsobu zlepšenia dostupných testovacích usmernení pre nanomateriály, čo umožňuje orgánom navrhovať lepšie spôsoby testovania a vytvárať nové normalizované metódy pre posúdenie environmentálneho rizika nanomateriálov.