Medzinárodné činnosti

 

A hand holding a globeO potenciálnych rizikách nanomateriálov sa na medzinárodnej úrovni diskutuje už viac než jedno desaťročie. Zároveň platí, že spoločenské prínosy riešení, ktoré prináša nanotechnológia, zaujímajú rovnako výskumníkov, ako i tvorcov politík.

Celosvetová debata o bezpečnosti nanomateriálov prebieha na viacerých medzinárodných fórach: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia Spojených národov (OSN) prispievajú k získavaniu poznatkov o týchto materiáloch.

Hlavný dôraz sa kladie na bezpečné používanie nanomateriálov a manipuláciu s nimi tak, aby sa prejavili prínosy nanotechnológie.

 

OECD

Organizácia OECD má dlhotrvajúci program týkajúci sa hospodárenia s chemikáliami a zohráva kľúčovú úlohu pri harmonizácii regulačných metód testovania a hodnotenia nebezpečnosti chemikálií. Hlavnými nástrojmi týchto procesov sú medzinárodne schválené usmernenia na vykonávanie testov a zásady správnej laboratórnej praxe (DLP).

Spolu dali vznik podmienkam, v rámci ktorých orgány v krajinách dodržiavajúcich zásadu vzájomného uznávania údajov (MAD) uznávajú testy vykonané podľa usmernení OECD na vykonávanie testov. MAD je právne záväzný nástroj, ktorý umožňuje medzinárodné uznávanie informácií na účely regulačného hodnotenia bezpečnosti chemikálií. Tým sa podstatne znížili náklady na testovanie, ako aj počet zvierat potrebných na testovacie účely.

V súčasnosti už v industrializovaných krajinách na celom svete veľká časť právnych predpisov v oblasti chemikálií vychádza z výsledkov programu OECD pre chemikálie. Platí to aj pre hodnotenie nebezpečnosti nanomateriálov. V odporúčaní OECD z roku 2013 o testovaní bezpečnosti a hodnotení vyrábaných nanomateriálov sa uvádza, že existujúce medzinárodné a vnútroštátne chemické regulačné rámce sú vhodným prostriedkom na riadenie rizík spojených s vyrobenými nanomateriálmi. Zároveň však poznamenáva, že tieto rámce i ďalšie systémy riadenia môže byť nutné upraviť tak, aby zohľadňovali osobitné vlastnosti vyrobených nanomateriálov.

Organizácia OECD v roku 2006 zriadila pracovnú skupinu pre vyrobené nanomateriály (WPMN), v ktorej sa diskutuje o hodnotení nebezpečnosti a rizík nanomateriálov. Hlavným výstupom je zatiaľ posúdenie možností využitia existujúcich usmernení OECD na vykonávanie testov na 11 bežne používaných nanomateriálov. V rámci projektu sa vyvinulo značné úsilie, pričom v jeho priebehu vzniklo viac než 700 štúdií. Výsledky publikovala organizácia OECD v roku 2015.

 

WHO

Organizácia WHO sa zaoberá rizikami chemikálií pre obyvateľstvo na celosvetovej úrovni. Konkrétne sa WHO zameriava na možné účinky vystavenia pracovníkov nanomateriálom.

WHO pracuje na usmerneniach o „ochrane pracovníkov pred potenciálnymi rizikami vyrobených nanomateriálov“. Cieľom týchto usmernení je zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci u pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení nanomateriálom v širokom spektre výrobných a sociálnych prostredí.

Usmernenia budú obsahovať prvky hodnotenia a riadenia rizík, ako aj odporúčania na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u pracovníkov, ktorí používajú nanomateriály, vo všetkých krajinách, ale najmä v tých, kde sú príjmy na nízkej a strednej úrovni.

 

Inštitút OSN pre vzdelávanie a výskum (UNITAR) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP)

UNEP a UNITAR sú nástroje, ktoré kladú veľký dôraz na budovanie kapacít medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami.

Spolu s Programom organizácií pre správne nakladanie s chemickými látkami (IOMC) sa v priebehu uplynulých piatich rokov uskutočnilo viacero regionálnych seminárov zameraných na zlepšovanie poznatkov o vykonávaní hodnotenia a riadenia rizík spojených s týmito materiálmi na vnútroštátnej úrovni.

V rámci týchto nástrojov dostali zároveň krajiny príležitosť finančne prispieť k zvýšeniu kapacity rozvojových krajín pri riešení problémov bezpečnosti nanomateriálov.

 

Strategický prístup k medzinárodnému hospodáreniu s chemickými látkami (SAICM)

SAICM je politický rámec na podporu správneho hospodárenia s chemikáliami na celosvetovej úrovni. Je úzko prepojený s cieľmi dohodnutými na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji (WSSD), ktorý sa konal roku 2002 v Johannesburgu .

Jeden z týchto cieľov sa týka priamo chemikálií. Uvádza sa v ňom: „do roku 2020 by sa všetky chemikálie mali vyrábať a používať spôsobom, ktorý výrazne znižuje ich negatívny vplyv na ľudí a životné prostredie“.

Prostredníctvom SAICM sa dosiahla dohoda o „globálnom akčnom pláne“, ktorý predstavuje stratégiu na dosiahnutie cieľov WSSD. Tento plán obsahuje aj opatrenia týkajúce sa nanomateriálov, napríklad olova vo farbách, endokrinných disruptorov a pesticídov. V rámci SAICM boli nanotechnológie a vyrobené nanomateriály identifikované ako vznikajúci politický problém.

Categories Display