Využitie nanomateriálov je veľmi rôznorodé a nachádzame ich v potravinárstve, vo farmácii, v kozmetických výrobkoch, pigmentoch a elektronike. Ale ako vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie? 
Odpoveď nie je jednoduchá. Aj keď vedci už majú veľa poznatkov z posudzovania bezpečnosti a toxicity chemikálií, tieto drobné častice naďalej zostávajú veľmi komplexnou oblasťou pre vedu i techniku.

Jedna z otázok sa týka jedinečných vlastností, ktoré má každý nanomateriál. Plocha povrchu nanomateriálových častíc je väčšia než u iných materiálov, čo znamená väčšiu reaktivitu. 
Väčšia reaktivita predstavuje možné riziká pre zdravie a životné prostredie. Čím viac sa používajú, tým viac sme im vystavení.

Pokrok v testovaní nanomateriálov

Napriek komplexnosti testovania sa v poslednom desaťročí dosiahol veľký pokrok pri určovaní potenciálne negatívnych účinkov nanomateriálov. Počet spoľahlivých a overených spôsobov testovania nanomateriálov stále narastá.
Výskumníci zistili, že štandardné testovacie protokoly, ako sú usmernenia OECD k testovaniu chemikálií, sú často použiteľné aj v prípade nanomateriálov, ak urobia potrebné úpravy na zahrnutie niektorých špecifickejších vlastností nanomateriálov. 

Harmonizované testovacie metódy vďaka medzinárodnej spolupráci

Prebieha výskum s medzinárodnými organizáciami, ktoré úzko spolupracujú s výskumníkmi a inými partnermi, aby sa našli nové a spoľahlivé spôsoby vykonávania týchto testov.
Jedným z príkladov je „Iniciatíva Malta“, medzinárodná spolupráca medzi ECHA, členskými štátmi, Európskou komisiou a priemyselným odvetvím na vytváraní a úprave usmernení k testovaniu s cieľom zaistiť, aby sa riešili otázky spojené s nanomateriálmi na splnenie regulačných požiadaviek. 

Ďalším príkladom je projekt NanoHarmony financovaný v rámci programu Horizont 2020, kde výskumné inštitúcie úzko spolupracujú s OECD a ECHA s cieľom urýchliť vývoj harmonizovaných testovacích metód pre nanomateriály.

Počítačové modelovanie a kvalitné údaje na predvídanie vlastností nanomateriálov

Keďže veľa faktorov, ako je veľkosť, povrchová úprava a prepravné procesy, ovplyvňujú spôsob, akým nanomateriály reagujú za rôznych podmienok, je potrebné prediktívne modelovanie na doplnenie tradičného testovania. Znamená to vyvodiť závery o spôsobe, akým sa podľa nášho očakávania má správať materiál na základe údajov, ktoré už existujú pre rôzne látky, podmienky a používania.
Organizácie ako OECD, ECHA a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) podporujú výskumnú obec pri vývoji skupinových a krížových rámcov a naďalej podporujú používanie počítačového modelovania, ako sú modely (Q)SAR pre nanomateriály. Dostupné je aj financovanie z EÚ.

Možnosť predvídania, ako sa určitý materiál môže správať, uľahčí bezpečný vývoj nových nanomateriálov elimináciou potenciálne škodlivých nanomateriálov vo fáze vývoja výrobku.