Bezpečnosť
Využitie nanomateriálov je veľmi rôznorodé a nachádzame ich v potravinárstve, vo farmácii, v kozmetických výrobkoch, pigmentoch a elektronike. Ale ako vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie?
Odpoveď nie je jednoduchá. Aj keď vedci už majú veľa poznatkov z posudzovania bezpečnosti a toxicity chemikálií, tieto drobné častice naďalej zostávajú veľmi komplexnou oblasťou pre vedu i techniku.
Jedna z otázok sa týka jedinečných vlastností, ktoré má každý nanomateriál. Plocha povrchu nanomateriálových častíc je väčšia než u iných materiálov, čo znamená väčšiu reaktivitu.
Väčšia reaktivita predstavuje možné riziká pre zdravie a životné prostredie. Čím viac sa používajú, tým viac sme im vystavení.
Pokrok v testovaní nanomateriálov
Napriek komplexnosti testovania sa v poslednom desaťročí dosiahol veľký pokrok pri určovaní potenciálne negatívnych účinkov nanomateriálov. Počet spoľahlivých a overených spôsobov testovania nanomateriálov stále narastá.
Výskumníci zistili, že štandardné testovacie protokoly, ako sú usmernenia OECD k testovaniu chemikálií, sú často použiteľné aj v prípade nanomateriálov, ak urobia potrebné úpravy na zahrnutie niektorých špecifickejších vlastností nanomateriálov.
Harmonizované testovacie metódy vďaka medzinárodnej spolupráci
Prebieha výskum s medzinárodnými organizáciami, ktoré úzko spolupracujú s výskumníkmi a inými partnermi, aby sa našli nové a spoľahlivé spôsoby vykonávania týchto testov.
Jedným z príkladov je „Iniciatíva Malta“, medzinárodná spolupráca medzi ECHA, členskými štátmi, Európskou komisiou a priemyselným odvetvím na vytváraní a úprave usmernení k testovaniu s cieľom zaistiť, aby sa riešili otázky spojené s nanomateriálmi na splnenie regulačných požiadaviek.
Ďalším príkladom je projekt NanoHarmony financovaný v rámci programu Horizont 2020, kde výskumné inštitúcie úzko spolupracujú s OECD a ECHA s cieľom urýchliť vývoj harmonizovaných testovacích metód pre nanomateriály.
Počítačové modelovanie a kvalitné údaje na predvídanie vlastností nanomateriálov
Keďže veľa faktorov, ako je veľkosť, povrchová úprava a prepravné procesy, ovplyvňujú spôsob, akým nanomateriály reagujú za rôznych podmienok, je potrebné prediktívne modelovanie na doplnenie tradičného testovania. Znamená to vyvodiť závery o spôsobe, akým sa podľa nášho očakávania má správať materiál na základe údajov, ktoré už existujú pre rôzne látky, podmienky a používania.
Organizácie ako OECD, ECHA a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) podporujú výskumnú obec pri vývoji skupinových a krížových rámcov a naďalej podporujú používanie počítačového modelovania, ako sú modely (Q)SAR pre nanomateriály. Dostupné je aj financovanie z EÚ.
Možnosť predvídania, ako sa určitý materiál môže správať, uľahčí bezpečný vývoj nových nanomateriálov elimináciou potenciálne škodlivých nanomateriálov vo fáze vývoja výrobku.
Further reading
- EUON Factsheet: Risk assessment of nanomaterials - further considerations [PDF]
- RIVM Report 2014, "Assessing health & environmental risks of nanoparticles"
- SCENIHR report 2006, "The appropriateness of existing methodologies to assess the potential risks associated with engineered and adventitious products of nanotechnologies"
- SCENIHR report 2007, "The appropriateness of the risk assessment methodology in accordance with the technical guidance documents for new and existing substances for assessing risks of nanomaterials"
- Danish EPA Report 2014, "Nanomaterials in waste - Issues and new knowledge"
- SCENIHR Report 2014, "Nanosilver: safety, health and environmental effects and role in antimicrobial resistance"
- OECD: Safety of manufactured nanomaterials
- WHO: principles and methods to assess the risk of immunotoxicity associated with exposure to nanomaterials
EU Privacy Disclaimer
Táto webová lokalita využíva súbory cookies, aby sme vám zabezpečili najlepšie používateľske prostredie na našich webových stránkach.