Neprestajne sme vystavovaní chemikáliám vrátane nanomateriálov, napríklad vo vzduchu, ktorý dýchame, v potravinách, ktoré konzumujeme, odeve, ktorý nosíme, alebo športových pomôckach, ktoré používame. Z dôvodu rozsiahleho používania chemických látok všade okolo nás a kvôli zvýšenej expozícii týmto materiálom je dôležité porozumieť všetkým potenciálne škodlivým účinkom, ktoré môžu mať na zdravie.

Posúdenie potenciálnej nebezpečnosti nanomateriálu na zdravie sa vykonáva toxikologickými štúdiami, ktoré sa zameriavajú na jednotlivé orgány, ako je pečeň, obličky alebo krv, a spôsob expozície, ako je prehltnutie, vdýchnutie alebo absorpcia cez kožu.

Napríklad:

• Štúdie mutagenity skúmajú schopnosť chemikálie meniť genetický materiál bunky.
• Štúdie inhalačnej toxicity hodnotia účinok nanomateriálov prenášaných vzduchom po preniknutí do pľúc.
• Štúdie reprodukčnej toxicity skúmajú účinky na fertilitu a vývoj potomstva.
• Dermálne štúdie posudzujú účinky nanomateriálov absorbovaných cez kožu.

Toxikologické štúdie s nanomateriálmi sú veľmi komplexné. Nanomateriály sa len ťažko absorbujú alebo rozpúšťajú pre svoju veľkosť a plochu a ich vlastnosti sa nedajú analyzovať tak jednoducho, ako pri ostatných chemikáliách.

Jedným z hlavných cieľov pri identifikácii nebezpečnosti je vytvoriť vzťah medzi dávkou látky a závažnosťou účinku (vzťah medzi dávkou a účinkom). Toxikologickými štúdiami sa dá určiť prahová hodnota dávky, pod ktorou sa neočakáva nepriaznivý účinok. Nad touto prahovou hodnotou sa musí kontrolovať a riadiť potenciálne riziko minimalizáciou expozície týmto látkam.