Nanomateriály sa vyrábajú a používajú v mnohých priemyselných odvetviach vrátane výroby chemikálií. Výroba a použitie týchto materiálov sa riadi nariadením EÚ, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi. Zamestnávatelia sú povinní zaistiť, aby zamestnanci boli oboznámení s bezpečným používaním týchto materiálov a mali mať aj vybavenie na ich bezpečné používanie.  

Keďže sa nanotechnológie používajú na výrobu celého radu produktov a na účely širokej škály riešení, mnohí pracovníci im môžu byť vystavení na svojom pracovisku. Nanomateriály sa často vyrábajú v uzavretých systémoch, k expozícii však môže dôjsť v priebehu starostlivosti o hotové výrobky a pri manipulácii s nimi.

Nanomateriály sa používajú aj v „následných priemyselných odvetviach“, napr. v automobilovom priemysle, vo výrobe kozmetiky, elektroniky, liekov, zdravotníckej techniky a textilu. Keď sa nanomateriály používajú ako farbivá, napríklad pri priemyselnom striekaní, expozíciu nemožno vylúčiť. Pri takomto používaní sa preto môže uvádzať odporúčanie týkajúce sa vetrania alebo používania osobných ochranných pomôcok, napr. rukavíc. Na zaistenie bezpečného používania to však nemusí stačiť, a preto existujú aj právne požiadavky, v ktorých sa uvádza, že pracovníci musia mať primerané vzdelanie, aby mohli bezpečne vykonávať svoju prácu.

Používanie nanomateriálov na pracovisku neznamená, že existuje riziko alebo že riziko nemožno kontrolovať.

Riziko je výsledok vzťahu nebezpečnosť x expozícia. Nebezpečné vlastnosti nanomateriálu určuje jeho chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti ako veľkosť, tvar a kryštalická štruktúra a jeho (eko)toxikologické účinky.

V súčasnosti existuje podozrenie, že niektoré typy nanomateriálov, ako napríklad dlhé pevné vlákna, ktoré zotrvávajú v pľúcach, môžu zapríčiniť fibrózu a/alebo zápal. Na druhej strane sa ukazuje, že zdravá pokožka je pomerne odolná aj voči časticiam s nanoveľkosťou. Ak by nanomateriály mohli v organizme pretrvávať, zvýšil by sa tým ich potenciál spôsobovať ujmu.