Nanomateriály v životnom prostredí
Jednotlivé nanoštruktúry chemikálie sa v životnom prostredí môžu správať odlišne vplyvom vlastností nanoštruktúry, ktorá bola navrhnutá pre materiál. Pokiaľ ide o stanovovania osudu a správania v životnom prostredí, veda rýchlo postupuje.
Jednou z ciest, ako postupovať, je využiť fyzikálno-chemické vlastnosti nanomateriálov ako východiskový bod, napr. rozpustnosť vo vode. Tieto základné vlastnosti možno využiť na rozhodnutie o ďalších meraniach, alebo o tom, či osud nanoštruktúry v životnom prostredí bude viac-menej rovnaký, ako už bolo stanovené pre nanoštruktúru chemikálie.
Napríklad, keď sa ľahko rozpustná látka uvoľní do životného prostredia bez ohľadu na nanoštruktúru alebo inú štruktúru ako nanoštruktúra, mali by sa posúdiť environmentálne vlastnosti v roztoku. Ak sa ukáže, že nanomateriál je ľahko rozpustný, potom v prípade anorganickej látky by sa existujúce informácie o jej forme ako objemová látka mohli použiť aj na posúdenie nanoštruktúry.
Osud chemikálií v životnom prostredí zahŕňa rôzne procesy, patria k nim hlavne degradácia (chemická, fyzikálna alebo biologická) a/alebo transformácia v životnom prostredí. Štandardné metódy používané na hodnotenie degradácie chemikálií vo všeobecnosti nie sú vhodné pre nanomateriály. Ďalšou komplikáciou v prípade nanomateriálov je, že povrchová úprava alebo náter môžu mať vplyv na osud a správanie nanomateriálu v životnom prostredí.
Okrem transformačných a degradačných procesov je potrebné posúdiť prípadnú bioakumuláciu nanočastíc v organizmoch. Najnovšie práce OECD poukázali na obmedzenia súčasných prístupov k testovaniu.
Metódy na meranie a hodnotenie osudu nanočastíc v životnom prostredí sa ďalej vyvíjajú. Očakáva sa, že zlepšené techniky budú k dispozícii v nasledujúcich rokoch.